Life is sad and good

Píše Džuli

1. Kapitola

,,Lilly!Poď odpovedať!“ povedal učiteľ biológie Tóth. Vstala som zo stoličky a išla som pred dhočiznú katedru učiteľa. Začal mi dávať otázky o cicavcoch v lese. Bol už skoro pol rok a ja som sa išla prepadnúť do zeme. Mala som šťastie že som sa učila. Začala som mu vyprávať o srncovi, jeleňoch, veveričke, kune, medveďovi atď. Keď ma doskúšal do žiackej mi zapísal jednotku. Známky som mala asi takto: 4, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 2, 1

Potom hovoril známky ktoré máme na polročnom výpise. Dostal sa ku mne a ja som bola úplne vystrašená. Povedal dvojku..Pokračoval. Ema, Romi, Erika moje BFFF-ky mali jednotky a potom ešte Nika stála pri mne a mala dvojku. Ďaľšiu štvrťhodinu hodiny sme nič nerobili len sa zabávali a kecali sme. Sedím s Emou a Romi a Erikou za mnou a Emou. Ema sa od začiatku Biošky strachovala že čo bude mať no ona sa nemá čo strachovať..V žiackej jej dal Tóth samé jednotky a má aj pochvalu za aktivitu. S Emou sme BFFF asi od narodenia..Narodili sme sa v ten istý deň. 11. Apríla. Narodky oslavujeme stále spolu. No teraz bol pondelok 19. Januára a bola posledná hodina-Biológia. Už som sa tešila kedy zazvoní a zletíme dole schodmi s tretieho do druhého, na prvé a na prízemie..Máme trojposchodovú školu. V tom zazvonilo a učiteľ ukončil hodinu a zišiel s nami hore.

Na obed som vyštartovala s Emou. Romka a Erika išli za nami. Ja s Emou som kecala o B-čkarkach..To sú také namyslené morky.. Neznášame ich takisto ako oni nás. Vždy medzi sebou súťažíme alebo sa hádame. S niektorými sme v dobrom napríklad Barbora a Kristína. Ale ostatné ako Barbara, Laura, Aneta..Chalani B-čkari sú zasa taký retardi sa dá povedať. Hádžu sa taškami, bijú sa a sú dosť blbý. Takže A+B=NEPRIATEĽ! Nikto to nepochopil, nechápe a ani nepochopí.  Keď sme sa najedli išli sme do šatne a odišli sme. Ja som išla k mame do práce. Pracuje v škole ako účtovníčka. Milujem ju z plného srdca. Vyšla som z areálu školy. Pred školou sú paneláky. Kadiaľ ja prechádzam tak to volám asi tak nejak že Šikmá ulička. Ako v HP. Každý deň ňou prechádzam. Bývajú tam starí ľudia takže tak je kľudno. Akurát že tam sú aj garáže a jedna z nich patrí nejakým šialencom. A ešte za dá sa nazvať nejakou bielou budovou fajčia spolužiaci a žiaci zo školy. To je hrozné. Ale väčšinou ich nestretávam čo som tak rada že by som išla prasknúť.

Prešla som šikmú uličku a zatáčku a predomnou stál internát. Prešla som cez cestu a zazvonila na zvonček aby mi otvoril vrátnik.  Zazvonilo to a ja som vošla dnu. Obišla som jedno ihrisko, dolu schodmi, druhé ihrisko a išla do ,,garáže“ len pre zamestnancov ktorá je pod telocvičnou. Zavolala som mame nech príde dole. O dve minutky bola dole a pustila ma dnu. Išli sme na prvé poschodie. Tam sú kancelárie, čitárne a asi jedna učebňa. Mama skôr odbočila a išla ku kolegyni pokecať. Ja som šla ďalej a zabočila som do maminej kancelárie.  Hneď ako som sa zložila som si sadla k počítaču.

 Doma som vybehla po schodoch a zapla počítač. Dala som si stránku školy. Ako prvé tam vidím:

,,Ples Hartleandskej školy!“

Potom ,,Malý prváci sú prvý krát tu!“

A úplne hore bol oznam ktorý som si nevšimla ,,Od utorka(zajtra)je škola zavretá kvôli chrípkovým parazitom.“

Potešila som sa keďže sa mi vôbec nechcelo ísť do školy. Tašku som odhodila do skrine so školskými vecmi. Sadla som si na

mäkučkú posteľ s ntb a mobilom. V tom prišla moja osem ročná sestra otvorila dvere a odbežala. Cestou sa hlasno rehotala.

Sestrina izba(Cleo):

Moja izba:

A ešte jeden stôl do izby:

Ja som potom zavrela dvere a pozerala som videá na mobile. Všetko som dopozerala tak som si spustila hudbu a spievala a tancovala som si.