Say Something

Píše Džuli a Vaness(inšpirované seriálom na Naila fórume)

Ahoj! ^-^ S Vaness sme sa rozhodli spraviť zo seriálu, ktorý píšeme taktiež tu na Naile, príbeh ( z ktorého bude raz bestseller, keby ste náhodou nevedeli ). Budeme radi, ak si prečítate. Bez obsahu. Názov príbehu je 'Say Something'. Príjemné čítanie!

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

1. kapitola

Sarah:  Kráčam smerom do školy s Lizzy. ,,Dnes máme z čoho písať?" spýtam sa

Lizzy:  ,,Myslím že matematika.. Veď vieš, polročák," zahundrem mierne otrávene.
Nenávidím piatky.

Sarah:  ,,chjo"poviem potichu a hlavu skloním k zemi

Lizzy: Mlčky kráčame smerom ku škole, vtom ma niečo napadne.
,,Nepozval ťa náhodou ten tvoj vysnívaný princ na rande? Predvčerom? Nemalo byť náhodou včera?"
Vystrašené pohľady sa nám spoja. Včera sme celú noc strávili pred televízorom…

Sarah: ,,Bože!!Čo mu potom poviem?" rozmýšľam či fakt mám chcieť jeho alebo ešte jedného chalana

Lizzy: ,,Ospravedlň sa." Nič lepšie mi vtedy nenapadlo. Upravila som si svoje blonďavé kučery a objala Sarah. ,,Neboj, to bude dobré."

Sarah: Usmiala som sa na Lizzy

Lizzy:  ,,Sarah, no tak, to dáš." Usmiala som sa na ňu „kawaii spôsobom“. ,,Priprav sa, sme takmer pri škole, nastáva tvoja chvíľa."

Sarah: ešte viac som sklonila hlavu..Vôbec sa mi nechcelo do školy.
V tom ku mne pribeží Filip(môj vysnívaný princ xD)
Filip: ,,Prečo si neprišla na to stretko na zmrzku?“ opýtal sa ma jemne no trošku naštvane
Sarah: ,,Prepáč, ja som mala veľa úloh a ešte projekt na biošku bno proste som musela pomáhať dedkovi a robiť si domáce úlohy“ povedala som to dosť dôverne
Filip odišiel s prešibaným výzorom na tvári

Lizzy:  Radšej som sa do toho nemiešala, tentoraz si to musí Sarah vybaviť sama.
Filip po mne hodil pohľadom, len som naňho uprela moje zelené oči a pozerala na neho prenikavo dovtedy, dokým sa ma úplne nezľakol a nevenoval sa späť Sarah.

Sarah:  s Lizzy sme šli ďalej až do triedy. Sadli sme si do zadnej dvoj lavice a začala som hovoriť Lizzy
,,Nemyslíš že Klaudia ide za Filipom?Až nejako podozrivo moc naňho žmurká..nemyslíš si?"zasmejem sa

Lizzy: ,,Vyzerá to tak. Trochu." Usmiala som sa a pohľadom som prebodla Klaudiu.

Sarah: Zasmiala som sa lebo viem čo mala Lizzy na mysli.
,,Poďme jej povedat aká je ,úžasne krásna' !"zasmiala som sa a na tvári som vyškrabala žalostny úsmev

Lizzy: ,,Dobrý nápad."
Vždy som bola za každú zábavu, veď prečo sa nezabávať? Obe sme vstali a zamierili ku Klaudii, ktorá sa snažila flirtovať s Filipom. Vtipné, pretože o ňu očividne naozaj nemal záujem a len ju s úsmevom odbíjal.

Sarah: ,,Klaudiaaa…Ahoooj"povi­em s diabolským smiechom…

Lizzy: ,,Ako to dnes vyzeráš.." uškrniem sa.

Klaudia: ,,Ďakujem!"odvetím..Vyzerali nejak zvláštne

Lizzy: ,,AKO-TO-DNES-VYZERÁŠ!" hláskujem. Zhrozene vyvalím oči a pokrútim hlavou. Upravím si ružičky vo vlasoch na znak toho, ako dobre vyzerám v porovnaní s ňou ja.

Sarah: Klaudia sa uškrnila
,,Lizzy poď sadnime si"pošepkala som Lizzy

Lizzy: ,,Súhlasím.„
Klaudii očividne chýbal pohárik inteligencie, pre to som jej v skratke vysvetlila:
,,Vyzeráš hrozne. Chudák Filip.“
Na spomínaného Filipa som žmurkla a v sprievode smiechu odišla so Sarah k lavici.

Sarah: Rehotala som sa.
Zazvonilo a vošiel triedny. Mali sme triednickú hodinu

Lizzy: Znudene som počúvala jeho prednes. Po chvíli ma omrzeli aj znudené grimasy a radšej som poškuľovala po triede. Nič nové, nikto sa s nikým nebavil, dokonca ani lístočky nelietali. Ani len jeden jediný chalan nepoškuľoval po žiadnej babe. Nikto nič.

Sarah: Postrčila som Lizzy a ukázala na Jakuba..Pokukoval po Lizzy a skúšal to robiť nenápadne ale nejako sa mu to nedarilo

Lizzy: Konečne aspoň trochu zábavy. Akoby náhodou som na neho pozrela, ‚zhodou okolností‘ v plnej kráse mojich veľkých zelených očí. Usmiala som sa.
V duchu vo mne priam vybuchoval smiech. Je naozaj zábava namotávať chalanov. A Jakub.. toho obzvlášť. Sarah dobre vedela, aké tajomstvo za týmto stojí.

Sarah: Zachichotala som sa čo najtichšie

Lizzy: Štuchla som Sarah do boku. Teraz sa musí pozerať, ešte to len bude zaujímavé.
Jakub zo mňa nemohol odtrhnúť oči a ja som sa v tom vyžívala. Už dlho som ho ľúbila.
Poslala som mu lístoček: ,Čo čumíš?' a s „najkawaii“ úsmevom čakala na odpoveď.

Sarah: Zasmiala som sa
Hodila som pohľad na unudeného Filipa

Lizzy: Jakub len pokrútil hlavou a zahanbene odvrátil zrak.
Obrátila som sa k Sarah: ,,No tak, flirtuj!"

Sarah: ,,Čo ti učiteľ to zbadá!"šepla som Lizzy

Lizzy: ,,Ale no tak!" zagánila som na ňu. ,,Riskuj!"

Sarah: Romanticky som sa podívala na Filipa a poslala mu lístoček s odtlačkom môjho rúžu. Jeho prvá reakcia bola..
..Musel to ovoňať

Lizzy: Takmer som sa udusila potláčaným smiechom. Učiteľ si nás zatiaľ nevšímal a my sme si naoplátku nevšímali jeho výkladu. Podnietila som Filipovu pozornosť a prstami som si poklepala po čele. Trochu sa zahanbil a pozrel sa na Sarah. Štuchla som do nej.

Sarah: zasmiala som sa. Učiteľ na nás hodil pohľad a ja som rýchlo sklonila hlavu. Klaudia už takmer spala a z úst jej tiekli slzy. rýchlo som vybrala mobil a odfotila to.
,,Lizzy pozri čo mám!"povedala som a zachichotala som sa

Lizzy: ,,Toto bude dnešný Facebookový triumf," uškrnula som sa.
Rýchlo som odfotila Filipa, ktorý čumel na papierik od Sarah, ale keď som narýchlo spravila fotku mňa a Sarah ako vyvrcholenie, učiteľ to nevydržal a poslal nás preč.
Na dievčenských záchodoch sme sa aspoň mohli riadne vysmiať.

Sarah: Rehotali sme sa. Ja som si cvrkla takl som rýchlo bežala do jednej z kabínok. Vyšla som a pokračovala som v rehotaní. ,,Hej Lizzy!Čo by bolo keby sme zdrhli?"povedala som a zasmiala som sa..Väčšibnou také nerobím ale dnes mám náladu a je piatok

Lizzy: ,,Zdrhnúť zo školy?" Zamyslela som sa nad tým návrhom.
,,A vieš, že to nie je zlý nápad? Len kadiaľ..?"

Sarah: ,,Teraz je každý v triedach..možno tak Revelli nie..Ten sa stále ulieva na záchodoch..Jedna upratovačka je milá..Rýchlo, keď sme sem išli som ju videla vonku..Poďme!Tá nám otvorí!"povedala som a vytrhla som von z WC

Lizzy: Prikývla som a spolu so Sarah sme bežali hľadať upratovačku. To sa nám podarilo a ona nám bez zbytočných otázok otvorila.
Utekali sme čo najďalej od školy, niekam na ihrisko, kde sa budeme môcť baviť.

Sarah: Bežala som mierne za Lizzy..Asi 10 metrov od školy sme zastavili pri detskom parku kde sedeli na lavičkách holuby

Lizzy: ,,Dokázali sme to!" udychčane som vyhlásila a predklonila som sa, aby sa mi vrátil stratený dych.

Sarah: V detskom parku som si sadla na dvojhojdačku a vedľa mňa si sadla Lizzy. Hojdali sme sa.. Prišla jedna babka a začala n a nás vykrikovať že prečo sme tu a nie v škole atď. My sme ju ignorovali a hojdali sme sa ďalej.. Medzitým sme aj kecali spolu

Lizzy: ,,Ešte to by chceli vedieť, do školských záležitostí sa nám budú starať," zafrflem.

Sarah: ,,No a že sa nehambia!"urobila som poker face ,,Lizzy, mali by sme utekať. Smerom sme ide Geršová!"povedala som a s Lizzy sme utekali čo najrýchlejšie. Rýchlo sme vbehli do úzkej uličky a skryli sme sa za kontajner. Geršová utekala ďalej. ,,Striasli sme ju!"povedala som šťastne Lizzy a vytiahla som ju spoza smetiaku